T u r i c e :

Zo všetkých spoločenských sviatkov (Vianoce, Fašiangy, Veľká noc, atď.) najväčšou udalosťou v Dobšinej boli a sú turičné sviatky /Turice/.  Priebeh turičných osláv (Pfingstfest), bol v Dobšinej najväčšou udalosťou roka a jeho výnimočnosť sa zachovala do dnešných dní. Každý rok na Turice sa konala najväčšia banícka oslava. Začínala sa v pondelok slávnostným sprievodom do kostola. Na čele vyzdobeného sprievodu išla hudba, niesla sa zástava združenia a insígnie baníctva  skrížené želiezko a kladivko. Poobede sa začínala zábava, ktorá trvala dva-tri dni.

Zaujímavý je opis prípravy osláv i samotnej slávnosti: Ako starí baníci pripravovali turičnú oslavu (Bi die olten Haier hon a Pfingstfest gaholden), ktorú vo veršovanej podobe napísal hutman A. Jex . Vo voľnom preklade je v nej zaznamenané nasledujúce:

Starší i mladí členovia baníckeho bratstva sa už dva týždne dopredu dohadovali ako pripravia oslavu. Najväčším problémom bolo, koľko vína budú potrebovať. Banícky otec navrhol, že postačí osem sudov, Jakubovi sa ale málilo, preto povedal: “Nebuď hlúpy, štyristo mužov potrebuje aspoň dvanásť sudov vína." Danielovi sa to zdalo priveľa a chcel, aby dva sudy spustili. Nakoniec sa dohodli na desiatich sudoch. Museli ale dať pozor, aby kúpili dobré víno, preto museli niekoho poslať na koštovku. Nevedeli sa však dohodnúť koho, a tak vznikla hádka. Peňazí na víno bolo v pokladnici dosť - toliare, dukáty aj bankové úpisy. Do ôsmich dní sa dobré víno podarilo zabezpečiť. Do pivnice ho dali s veľkou parádou. Pomáhalo pri tom osem až desať chlapov. Kým prišli Turice stihli aspoň jeden súdok vypiť. Nadišli Turice. Všade bolo vidieť samé usmiate tváre. Pozvaných bolo do štyristo bratov. Mestský policajt mal za úlohu každého osobitne pozvať. Dostavili sa všetci okrem chorých, ktorým poslali domov pintu vína. Turičná zábava sa mohla započať Všetci baníci išli do kostola. Na hlave mali široký klobúk a oblečený mali kabát s 32 gombíkmi. Obuté mali kordovánové čižmy. Dlhé vlasy si sčesali dozadu, vyzerali veľmi dobre. Farár kázal pekne, preto sa všetci tešili. Poobede začali popíjať. Pri baníckom otcovi sa tiež popíjalo. Zvolil sa ten, čo bude čapovať. Banícky otec núkal:" Pite, kým ostane čo len kvapka." Pri zábave bol najdôležitejší tanec. Trval niekedy i celý týždeň. Najviac sa ľudia zabávali v hostinci na Troch Ružiach. Dievčatá boli prekrásne. Oblečené mali šaty ušité z vlastnoručne urobeného plátna, obuté mali čižmy bez pančúch. Všade tiekla pálenka a víno.

Zvyk chodenia baníkov na Turice do kostola sa zachoval dodnes, rovnako ako i banícky bál. Dodnes možno vidieť v tento deň baníkov v tradičných uniformách, s kytičkou konvaliniek za čiapkou. Mesto Dobšiná obnovilo i tradíciu turičného jarmoku. Po celom meste sa v tento deň stavajú máje s mladých briezok, nie však pred domami dievčat, ale baníkov.

DOBŠINSKÉ ZDRUŽENIE BANÍKOV

Poriadkom pre bane a hámre v Dobšinej, potvrdeným Mestskou radou v Dobšinej 21. septembra 1683, boli ustanovené aj združenie pod názvom Bratstvo -„Bruderschaft“, ktoré plnilo úlohu svojpomocnej organizácie banského robotníctva. Na túto tradíciu nadviazala Dobšinská banícka bratská pokladnica -"Bruderlade", ktorá bola založená v roku 1859 z podnetu Coburgovho banského dozorcu Viliama Dobaya. Existovala do roku 1924, kedy sa včlenila do Revíznej bratskej pokladnice pre Slovensko. Jej tradíciu dodnes zachováva dobšinské banícke združenie. Činnosť na základe spomienok pamätníkov prebiehala následovne : Celý majetok bratskej pokladnice, ako i dokumenty a zakladacia listina, boli uložené u predsedu, zvaného "Brudervater". V čase ukončenia vojny bol ním pán Ján Čiško, a tomu sa podarilo z celého majetku pokladnice zachrániť iba uniformy. Ešte pred ním bol AndreasWagner ..Brudervatri pred ním už nemajú pamätníkov. Podľa terajších zvyklostí môže byť členom bratstva každý obyvateľ  Dobšinej,  aj keď nie je baník. Brudervaterom bol v praktickom živote banský hutman, zväčša teda pracovne predstavený baníkov. Bol evanjelickej viery. Podpredseda zastupoval "katolícku stránku" a aj tajomník bol tejto viery. Pokladník bol zase evanjelického vyznania. Pre slobodných mládencov boli dvaja burschenvateri: jeden pre evanjelikov a jeden pre katolíkov. Združenie malo sociálno-charitatívny cieľ. Členovia odvádzali príspevky, z ktorých vypomáhali jednotlivým členom v nevládnosti, nemoci a pri iných nešťastiach v rodinách baníkov. Bratstvo odprevádzalo svojich členov na poslednej ceste v uniformách nielen ako čestný sprievod, ale i ako nosiči truhly. Túto službu tradične preukazovali i ostatným občanom, ale baníci -členovia mali nižšie poplatky. V združení panovala veľká dobrovoľná disciplína. Členovia sa vzájomne oslovovali: "Pán brat ..."

Zábavy, z ktorých výnosu bola značná časť určená pokladnici, usporadúvali mládenci. Pri nich mali dozor burschenvateri, čiže mládeneckí otcovia, spolu s niektorými členmi predstavenstva. Zábavy usporadúvali zvlášť evanjelici a zvlášť katolíci. Časť výnosu zo zábavy išla do "lády" a časť pre mládencov. Neplnenie si povinností a porušenie disciplíny sa tvrdo trestalo, alebo pokutovalo.K tomu vzhľadom na vžitú disciplínu dochádzalo zriedka. Pokuta bola peňažná, trestom boli tri údery lopatou. Vo veľkej sláve sa držali Turice.

V turičnú sobotu sa stavali briezky k bránam domov. Týždeň pred Turicami chodili poverení členovia po krčmách ochutnávať víno. Ktorý krčmár mal lepšie a lacnejšie, toho víno nakoniec kúpili. Mesiac pred Turicami všetci členovia museli ísť do kostola, inak boli peňažne potrestaní. V pondelok na Turice sa baníci stretli u burschenvatera, kde sa obliekli do uniforiem, zvlášť evanjelici a zvlášť katolíci. Na náboženský a bohabojný život sa kládol všeobecne veľký dôraz. Po určení miesta zrazu odobrali sa jednotlivé skupiny za sprievodu hudby spolu s rodinnými príslušníkmi na bohoslužby do svojich kostolov. Po bohoslužbách sa obidve skupiny dostavili s hudbou pred mestský úrad. Tu ich privítal so všetkou dôstojnosťou richtár a predniesol slávnostný prejav, ktorým všetkým baníkom poďakoval za ich prácu a zaželal všetko dobré do budúcnosti. Po prejave vošla delegácia baníkov na radný dom a poďakovala sa predstaviteľom mesta za uznanie ich práce. Po tomto akte odišli na občerstvenie. Tým sa dopoludňajšie slávnosti skončili. Po obede o 13,00 alebo 14,00 hod. začali zábavy zvlášť evanjelici a zvlášť katolíci. Trvali až do utorka rána. Zábavy sa zvyčajne konali v hostincoch Heim, Tri ruže, Ľudová záhrada, Bujak, Kúpele. Miesta sa menili. Zábavy mali dobrú úroveň a boli zabezpečené dozorom členstva proti výtržnostiam. V 80-tich rokoch 20.stor. chodili baníci do kostola s jednou hudbou. Bohužiaľ, táto tradícia pomaly zanikala. Opätovne oficiálne sa začala tradičná turičná oslava obnovovať v roku 1990.

Podľa spomienok zaslúžilých členov Maximiliána Valentka a Stanislava Linharda sa v predvojnových časoch udržiavala zaujímavá tradícia. Význační a majetní občania mesta sa uchádzali o právo zatĺcť do baníckych zástav klince. Za preukázanú česť sa títo občania odvďačovali peňažnými darmi podľa svojich možností. V medzivojnovom období to bolo 500,-až 1 000,-korún. Na zábave býval taký zvyk, že sa o polnoci  lopatovalo. I neprávom obvinený dostal tri razy lopatou po "chrbtici", za čo sa musel exekútorovi poďakovať, ak tak neurobil, dostal ešte raz. Trestaný obyčajne ešte zaplatil rundu štamperlíkov. Pri trestaní trestajúci predniesol formulku: "V mene Otca i Syna (dva údery) i Ducha svätého, amen!" (tretí úder), nemecky: "Gott Vater, Gott Sohn, Gott Heiliger Geist!" Pán Ondrej Štempel uchovával a náležite opatroval zástavu bratstva evanjelických mládencov. Posvätená bola pri slávnosti v hostinci „U Fejéra“ v roku 1939. Krstným otcom bol pán Zeman a krstnou matkou pani Eta Kračúnová. Zástava je z dvojitej tmavozelenej látky rozmerov 1,00 x 1,80 m, na oboch stranách má symbol skrížené kladivá (mlatok a želiezko) v kruhu zo strieborných ratolestí. Na jednej strane je nápis: "Dobschauer Häuer junglinge", .na druhej strane je ten istý symbol s nápisom: "Glück Auf 1939". Počet členov v dobách rozkvetu i neskôr dosahoval okolo 160 členov, z toho asi 50 -60 aktívnych. V roku 1977 bratstvo dostalo 30 000,-Kčs na opravu nových priestorov. Brudervaterom bol vtedy Ján Burger zo Zimnej ulici, kde sa baníci obliekali, keď išli  na pohreb", čo bolo jednou z ich hlavných aktivít. Sídlo bratstva  na Zimnej ulici však bolo asanované, bratstvo dostalo nové priestory v dome Michala Štempela. Tento dom bol bol členmi bratstva rekonštruovaný svojpomocne.

Rekonštrukciu previedli baníci, mnohí už v pokročilom veku, napr. Samuel Harmatha, Ján Gömöri, Ondrej Fajdek, Maximilián Lipták, Jozef Lipták, Ján Čemický, Štefan Dolog a mnohí ďalší. Bratstvo si tiež veľmi vážilo podporu a ochotu vtedajších predstaviteľov MsNV v Dobšinej. Aj tieto priestory však museli zanechať. Združenie bratstvo sa presťahovalo do cirkevného domu pri evanjelickej fare. V roku 1992 sa i z tejto klubovne muselo premiestniť, a uvolniť priestory ev. cirkvi  Ev. cirkev však bratstvu  dala nové priestory na Zimnej ulici. Aj tieto priestory boli rekonštruované a opravené svojpomocne členmi bratstva, pričom odpracovali 1 300 hodín. Mestský úrad Dobšiná podporil finančne rekonštrukciu sumou 20 tisíc korún. Priestory Baníckeho domu v Dobšinej aj dnes slúžia baníckemu bratstvu pre svoje aktivity a pre malú expozíciu baníctva. Aj v súčasnej dobe je východiskom pre oslavy sviatkov Turíc v Dobšinej. Tu sa schádzajú účastníci osláv turičných sviatkov .Tak ako v minulosti aj dnes tu začína banícky sprievod na čele so zástavníkmi a nosičmi baníckych insígnií a dychovou hudbou. Po úvodnej baníckej hymne sa časť sprievodu rozdelí na dve časti. Jedná časť odchádza do evanjelického kostola a druhá do katolíckeho kostola na bohoslužby. Po skončení bohoslužieb sa obidve časti spájajú a spoločne v sprievode pokračujú pre mestský úrad, kde ich prijíma primátor mesta a zaslúžilým členom odovzdáva ocenenia aj s vďakou aj pre ostatných zúčatnených.

Program turičných sviatkov pokračuje v mestskom kultúrnom dome zábavou pri dychovej hudbe.

Oslavám turičných sviatkov v Dobšinej predchádza množstvo kultúrnych akcií ako aj tradičný Turičný jarmok.

Za udržanie týchto tradícií treba dať hold mnohým za prácu a obetavosť.

Poznámka:

Katolícka stránka bratstva viedla od roku 1900 knihu, tzv. Protokol, kde sú záznamy o jednotlivých podujatiach, príspevkoch, výdavkoch, priebehu slávností a pod. Je písaná zväčša nemecky. So záznamami končí v roku 1945. Posledný zápis urobil za brudervatra Jozefa Dologa  Ludovít Hutník 21. mája 1945. V zázname sa píše, že znovu zaviedli peknú slávnosť turičných sviatkov napriek tomu, že prežili ťažký rok a obnovu previedli bez akýchkoľvek finančných prostriedkov a bratstvo utrpelo i materiálne škody. Ďalej ďakuje všetkým baníkom za ich snahu i národnému výboru za to, že mohli banícke slávnosti usporiadať v Živnostenskom dome. Nech je do budúcna rok 1945 príkladom, aby sa nedali odstrašiť. žiadnymi prekážkami, ale aby spoločne zveľaďovali bratstvo, rozvíjali a udržiavali banícke zvyky, aby im tento rok slúžil ako vzor, že ak je práca baníkov tvrdá, také pevné je aj ich odhodlanie.

Copyright © Kravec Jozef